..the translation of the page is being worked on..
Fungal, bacterial, viral...Diseases of Gladiolus
image, symptoms, description, treatment, prevention
Gladioli fungal diseases - fungal pathogens on gladioli are multicellular organisms without chlorophyll that damage the development, growth, appearance and set of gladioli.
Fusariosis - /Fusarium oxysporum f. sp. gladioli/, also called soft, dry rot or vascular disease.
Fusarium, but also Botrytis, is transmitted by damage - the bite of pests or injections into the ground part of the stem, a new tuber or leaves, but also an infected old tuber.
The germinating spores rarely penetrate directly into green and healthy plant tissue, but they can enter already formed wounds on plants.
Favorable conditions for the spread of spores and subsequent infection of gladioli with Fusarium (also Botrytis) are:
- soil pests (worms, red ants, etc.), aphids, thrips, etc. on the leaves.
- high soil moisture
- temperature above 25°C
- heavy, acidic soils, significantly below 6.5 pH- the condition of gladioli decreases
- excess of nitrogen- thin tissue, resistance of gladiolus decreases
- failure to rotate land - survival of harmful fungi in the soil
- neglected seedling pickling
- high temperature and humidity when storing tubers
The side leaves from the tip start to dry first. Often the plant is twisted into a saber shape
On the cross-section of the tuber, stripes of rotting, dead tissue can be seen
Reddish-brown dents are expanding, and gray-white mycelium is also often present at a higher stage.
Fusariosa that developed during moist storage - gray-blue-white mycelium
The final phase - mummification of the tuber One of the manifestations of an attacked tuber - saber-like bending of the leaves
- the first symptom of the disease is yellowing of the leaves from the tips. It appears on apparently normally growing plants. The base of diseased leaves is usually softened, rotting, especially in warm and humid weather. Stripes of rotting, dead tissue can be seen on the cross-section of the tuber. In heat above 18°C and wet, the disease progresses quickly, in cold it almost stops. The source of infection is usually contaminated soil, where the pathogen survives on plant residues and enters the plant either through the roots or directly through the tuber. The infection can also be transmitted from the soil to the tuber when it is mechanically damaged by a sucking insect. More often, however, it is a transferred disease from a planted tuber. In the first stage, the attacked old tuber insufficiently nourishes the newly forming tuber and at the same time infects it. The biggest danger during harvesting are those tubers that are already attacked inside, but without obvious external symptoms on the leaves.
Tubers and leaves along with part of the soil must be safely removed to prevent transmission to other plants. From tuber-infected plants, the disease is transferred to the warehouse, where it spreads quickly in warm and humid conditions. Infested tubers have darker sunken brown spots with a typically wavy /like contour/ surface. Under constant moisture, a grayish-white to pinkish coating of fusarium spores and fusarium spores forms on the tubers, it softens and finally mummifies to a black color.
This fungus produces large numbers of spores that can spread easily and can also survive for many years in the soil.
If there is a strong occurrence of fusarium on the plot of land, it is better not to plant gladioli for 4 or more years and try to heal the soil, e.g. biofungicide Trichomil. After harvesting, tubers collected from plots with fusarium must be thoroughly pickled with products such as Teldor 500 SC, Kaptan a.p.
Attention, I encountered a case where the drying leaves were very similar to the Fusarium disease, that is, they dried up from the tip down and the leaves turned pale. In the end, it was just insufficient watering during high temperatures for the gladiolus roots.
Botrytis /Botrytis cinerea/ /specialized in gladiolus - Botrytis gladiolorum / gray mold, also called gray rot
Both Botrytis and Fusarium are transmitted by damage to the ground part of the stem by punctures of the pest in the leaves and infection of the tuber
but also from the mountain, when cutting or breaking off the flower stalks and moving down.
A frequent cause of basal infections and subsequent rots caused mainly by Botrytis and Fusarium fungi
there are wireworms, red ants (see photo, black ants are harmless), or other voracious insects.
The first symptoms of the disease The tuber is severely damaged - bitten and the plant in addition all capillary roots are missin
Basal rot of leaves and flower stem after the wound appears. The disease is transmitted to the newly formed tuber. In this
from pests and subsequent tissue infection. in this case, the original source of infection is an old tuber.
Fungal spores can also enter the plant through the leaves after punctures There are dark brown to black spots on the surface of the tuber.
aphids, thrips and other mammalian insects. The center of the tuber is often affected (heart rot).
Botrytis – Gray mold overwinters on the plant, in the soil, or on the soil surface as sclerotia. They can form on all parts of the plant, including tubers.
Spores begin to develop when they have optimal conditions. They require lower temperatures around 7-15 °C and high humidity above 90%. They are carried by wind or water reflected from rain to flowers and young leaves, where they germinate and enter the plant. The germinating spores rarely penetrate directly into green and healthy plant tissue, but they can enter already formed wounds on plants. This disease occurs very often even in tubers planted too close to each other.
During the growing season, especially in cold, wet weather, Botrytis causes basal rot of flower stems and leaves. Basal rot of the leaves and flower stem occurs after the wound from pests and the subsequent infection of the tissue.
The disease can also be manifested by grayish spots on leaves and flowers, usually in late summer. Initially, they are small, bright, densely scattered dots with a darker edge. As the disease progresses, the spots merge into larger brown areas with a lighter center. Tiny translucent watery spots can also appear on flowers. In case of a strong attack, the flowers develop irregularly and are variously deformed - similar to when attacked by thrips. In addition to this specialized gladiolus mold /Botrytis gladiolorum/, gray mold - Botrytis cinerea - can also contribute to the disease.
The most common and most dangerous is in the stage of storage rot.
In the initial stages, small, dark brown to black spots (1-2 mm) appear in the upper part of the tuber. Later, they darken and penetrate deep into the tuber.
In a more serious stage, the tubers wrinkle, soften completely, rot and are red-brown. Subsequently, the tuber dries up and mummifies.
The center of the tuber is most often affected /heart rot/. The tuber shrinks, or the center falls out completely and a hole is formed. On the surface of the affected parts, we find small, hard, brown-black formations - sclerotia, with which the fungus persists in the soil.
If the variety is very rare and has dried heart rot (and was stained), we can try to plant it and take the brut in the fall. Sometimes it works, it depends on the degree of disability.
When Botrytis is more common, it is advisable to pickle the tubers in the spring before planting. If possible, do not plant in the same place for 3-4 years. For about 15 minutes of pickling, it is possible to use the preparation Kaptan (copper preparations Kuprikol, Dithane, etc., are less effective).
From professional systemic preparations (I use them) - IMPUPLSE SUPER which is renamed FALCON 460 EC (active substance- tebuconazole-167g, triadimenol-43g, spiroxamine-250g) or LUNA SENSATION (active substance- fluoppyram-250g and trifloxystobin- 250g) or PROSARO 250EC (prothioconazole-125g and tebuconazole-125g)
They are all systemic broad-spectrum preparations for various fungal diseases, including Fusarium. The most important ingredient in several preparations is Tebuconazole - a broad-spectrum, systemically acting azole. It prevents the germination of spores and blocks the growth of the mycelium of fungal pathogens.
There are considerable differences in resistance to Botrytis between gladioli varieties.
Stromatinia /Stromatinia gladioli, rod Sclerotiniaceae/ známa aj ako Suchá čierna hniloba
- choroba sa prejavuje žltnutím vonkajších listov od špičiek a postupne zasychajú smerom dole, až celé plochy listu zhnednú a odumrú. Spodok listov a báza stonky je zčernalá a pokrytá belavým pozdejšie tmavnúcim podhubím v ktorom sa nachádza veľké množstvo drobných čiernych sklerócií. Pri rýchlom priebehu choroby sa rastlina v bazálnej časti láme a padá. Ak gladioly onemocnia na konci vegetačného obdobia, listy síce predčasne zožltnú ale rastlina neodumrie.
Hľuzy napadnutých gladiol majú najmä v miestach nasadených listov, kruhové vpadnuté tmavohnedé škvrny, ktoré pri istom množstve vytvárajú akési pruhy nemocného pletiva. Pri silnom šírení choroby za tepla a veľkého vlhka v skladovacom priestore , splývajú škvrny do rozsiahlych hnilobných miest. Aj tu sa nachádzajú drobné čierne skleróciá, ktoré sa po výsadbe hľúz uvoľňujú do pôdy a pri dlhotrvajúcom pestovaní gladiol ju postupne stále viac zamorujú.
Zlá správa je, že na zamorenom pozemku by sme gladioly nemali dlhodobo pestovať. Huba je vytrvalá a odolná voči dostupným prípravkom. Je možné, že dlhodobé pôsobenie prípravku Trichomil môže mať priaznivé účinky pri potlačení huby v pôde. Hľuzy po vybratí z pôdy moríme rovnakými prípravkami ako v prípade Fuzariózy.
Septorióza gladiol /pôvodca Septoria gladioly Pass/
-na listoch mladých rastlín vypestovaných z brutu sa v lete objavujú drobné červenohnedé škvrnky, ktoré sa postupne zväčšujú, šednú, a sú olemované tmavšou zónou. Uprostred škvrn sa nachádzajú drobné plodničky huby v podobe čiernych bodiek. Plodničky po dozretí otvárajú a uvoľnujú veľké množstvo výtrusov a rýchle šíria nákazu z prvotných ohnisiek do okolia. Choroba je najnápadnejšia v auguste, keď veľké plochy listov môžu byť znehodnotené spojením škvŕn.
Výtrusy sú daždom splavované do pôdy, kde infikujú hľuzy. Onemocnenie hľúz sa prejavý spočiatku nepravidelnými vodnatými škvrnami, ktoré postupne tmavnú a prehlbujú sa. Najčastejšie sa nachádzajú na spodnej časti hľuzy. Pletivo v okolí škvŕn sa zvrašťuje, hľuza mumifikuje. Hľuzy sú tvrdé a takmer čierne. Z postihnutej sadby vyrastajú postihnuté a špatne rastúce rastliny. Na listoch rastlín vypestovaných z veľkých hľúz sa choroba obvykle nevyskytuje. Na prvé príznaky chorby alebo preventívne je vhodné aplikovať Zato 50 WG
Penicilióza /Penicilium gladioly/ známa ako skladová modrá pleseň
-po vybratí z pôdy sa na hľuzách objavujú preliačené hnedé škvrny, ktoré sa za vlhka pokrývajú modrozeleným pliesňovým povlakom. Hľuza zasychá a zvrašťuje sa. Penicilium napadá len oslabený- nevyzretý alebo pri zbere poškodený materiál. V nepriaznyvých skladovacích podmienkach sa rýchle šíry a môže sa preniesť aj na zdravé hľuzy. Skladový priestor treba prevetrať a odstrániť zdroj vlhosti /má byť max. 70% -ná/. Zasiahnuté ,ale ináč zdravé hľuzy premiestnime na suché miesto až do doby kedy už plieseň je zlikvidovaná a potom vrátime na sklad.
Suchá škvrnitosť listov /Hetersporum gracile/
-na listových plochách sa objavujú spočiatku drobné priesvitné bodky, ktoré sa postupne zväčšujú, žltnú až šednú. Pletivo v týchto miestach zasychá a odumiera a za vlhka sa pokrýva jemným červenkastým náletom výtrusov čím sa choroba rýchle šíry.
V dôsledku odumretia listov rastlina predčasne ukončuje vegetáciu, hľuzy málo narastú a pri trvalom rok čo rok sa opakujúcom napadnutí, gladioly zreteľne slabnú.
Baktérie sú jednobunečné nezelené rastlinné organizmy. Keďže neobsahujú chlorofyl, živia sa látkami ktoré vznikajú rozkladom odumrelých a živých organizmov.
Bakterioza /Pseudomonas marginata/
- táto baktéria vyvoláva ochorenie ktoré sa nazýva baktériová hniloba gladiol. Choroba sa prejavuje najmä na hľuzách v podobe čiernohnedých lakovolesklých dovnútra preliačených škvŕn. Tieto škvrny sú zaschnutý sliz vyprodukovaný baktériami. Za vhodných teplotných a vlhokstných podmienok môže škodlivá činnosť baktérií pokračovať v sklade až do úplného znehodnotenia napadnutých hľúz.
Po vysadení neošetrených chorých hľúz, pokračuje činnosť baktérií i za vegetácie. Prvé príznaky môžeme pozorovať na báze listu, ktorá zahníva. Časom sa listy pokrývajúčiernohnedými škvrnami v ktorej sa neskôr objavuje hniloba načernalej farby. Rozvoj choroby podporuje vlhké, teplé počasie najmä v období tvorenia nových hľúz.
Baktérie sa udržia pri živote 4-5 niekedy aj viac rokov, teda po takúto dobu by sme na zasiahnutom pozemku nemali sadiť gladioly. K nepriamej ochrane proti bakteriózam patrí aj boj proti pôdnym škodcom ako sú drôtovce , ktoré napichnutím hľúz pripravujú cestu infekcii z pôdy.
Ak sú na hľuzách len malé škvrny môžeme ich nožíkom vylúpnuť alebo vykrojiť a ranu dezinfikovať baktericidným roztokom.
Baktériová nádorovitosť gladiol /Corynebacterium fascians/
-táto baktéria vyvoláva menej známe a zriedkavejšie ochorenie tzv. baktériovú nádorovitosť gladiol. Z bázy hľúz vyrastajú žltobiele korálkovité výrastky, ktorých celková hmota je často väčšia ako samotná hľuza. Výrastky sú abnormálne zmnožené a premenené sú aj hľuzičky - brut. Miestom bujnenia je časť rastliny medzi hľuzou a klíčiacimi listami na ktorom pletivách žije a šíry sa. Rozpadnuté nádory môžu byť bohatým zdrojom infekcie v budúcom roku. Ide o veľmi nebezpečný druh ochorenia. Z napadnutých hľúz nebrať brut a hľuzy treba zlikvidovať.
Vírusy sú najprimitívnejšie a najjednoduchšie organizmy na rozhraní neživých a živých makromolekúl. Sú to bezbunečné organizmy bielkovinovej povahy. Žijú výlučne vo vnútry buniek živých organizmov kde sa aj rozmnožujú.
Vírusy
- príznaky výrusovej infekcie sa prejavujú na listoch ako slabšia či silnejšia žltozelená mozaika, ďalej ako biela prúžkovitosť, ojedinele sa vyskytuje krúžkovitosť alebo nekróza listov. Niekedy sa vírusová infekcia prejavuje na kvetoch škvrnitosťou. Príznaky vírusového ochorenia sa môžu prejaviť aj na hľiuzách v podobe nekrotických škvŕn, čo sa niekedy nazýva korkovitosťou. Na gladiolách bolo doteraz izolovaných 5 druhov vírusov. Najnebezpečnejší je vírus žltej mozaiky fazule a vírus uhorkovej mozaiky, prenosné voškami. Jednotlivé sorty gladiol sa líšia stupňom náchylnosti k vírusovému ochoreniu.
V poraste gladiol najrozšírenejší je vírus žltej mozaiky fazule. Je ním zasiahnutá väčšina sort kde sa pestujú. Tento vírus spôsobuje žltozelenú mozaiku alebo bielu prúžkovitosť listov. Príznaky na listoch sú najzretelnešie počsas kvitnutia a po ňom. Vírus žltej mozaiky fazule pritom sám nevyvoláva príznaky na kvetoch a hľuzách u väčšiny sort, hoci hľuzami sa infekcia prenáša do nasledujúceho roku.
V pokročilejšom štádiu napadnutia vírusom žltej mozaiky fazule dosť často dochádza k takzvanej "varhánkovitosťi listov", t.j. k priečnemu zvlneniu listov, často v súbehu so zakrpatením celej rastliny a zasychaním špičiek klasov.
Vírus uhorkovej mozaiky napadá gladioly menej často Prejavom ochorenia touto vírusovou infekciou sú škvrny na lupeňoch. Kvetenstvo napadnuté týmto vírusom obvykle predčasne vädne, prípadne sa za daždivého počasia kvetné lupene zlepujú a zostanú polootvorené.
Oba popísané vírusy sú rozširované voškami a to najčastejšie voškou broskyňovou a voškou makovou.
Vošky šíria nákazu neperzistentne, t.j. že ju prenášajú len v prvých minútach po cicaní na chorej rastline. Najnebezpečnejšie sú okrídlené generácie vošiek, ktoré preletujú z rastliny na rastlinu, robia mnoho skusmých vpichov kým sa niekde usadia. Tak sa infekcie veľmi rýchlo prenášajú nielen z chorých, ale i napadnutých burín. Tieto lietajúce vošky si ani nemusíme všimnúť, pretože na gladiolách nevytvárajú kolóny a vírusová infekcia sa predsa len šíri. Posterky bežnými insekticídmi sú málo účinné, pretože vošky prenesú infekciu skôr ako sú usmrtené.
Pri uskutočňovaní pokusov umelej infekcie testovaných rastlín sa používal jemný karborundový prášok, ktorým sa ľahko porania bunky. Na takto pripravené listy sa nanášala infekčná šťava, no nepodarilo sa nainfikovať rastliny, čo sa vysvetľuje tým, že bunečná šťava gladiol obsahuje inhibičné látky ktoré bránia mechanickému prenosu infekcie šťavou z chorej rastliny. Z uvedeného vyplýva že vírusové choroby typu žltej mozaiky fazule, a uhorkovej mozaiky sa neprenášajú rezom a teda dezinfekcia noža pri reze nie je potrebná. Prenos vírusovej nákazy voškami sa vysvetľuje tak, že účinnosť inhibítorov pri vpichoch vošiek je obmedzená.
Bezvírusové gladioly sa podarilo dopestovať len izolované v skleníku vypestované z meristémových kultúr. Pri styku rastlín z vonkajším prostredím táto bezviróznosť zanika. Z uvedeného je zrejmé že zatiaľ najistejšiu perspektívu vidíme v pestovaní sort s vysokým stupňom rezistencie alebo aspoň tolerancie k vírusom žltej mozaiky fazule i uhorkovej mozaiky. Toto hľadisko by malo byť prvoradé pri výbere nových sort.