Základné pôdne parametre a referenčné hodnoty
V odobratých pôdnych vzorkách sa stanovujú základné pôdne parametre, stopové prvky a rizikové prvky. Medzi základné pôdne parametre patrí pôdna reakcia (pH), obsah uhličitanov a obsah prijateľných foriem fosforu, draslíka, horčíka a vápnika. V rámci stopových prvkov sa v prípade potreby stanovujú meď, zinok, mangán, železo, bór a molybdén. Taktiež v prípade potreby sa pôda analyzuje aj na obsah niektorých ťažkých kovov, aromatických uhľovodíkov, chlórovaných uhľovodíkov, polychlórovaných bifenylov, perzistentných organochlórovaných pesticídov, polychlórovaných dibenzodioxínov a dibenzofuránov.
Pôdna reakcia sa stanovuje vo výluhu KCl, uhličitany v pôde sa rozkladajú pomocou kyseliny chlórovodíkovej a živiny (P, K, Ca a Mg) sa stanovujú vo výluhu známom ako Mehlich III. Ten obsahuje fluorid amónny pre zvýšenie rozpustnosti rôznych foriem fosforu viazaných na železo a hliník. V roztoku je prítomný aj dusičnan amónny ovplyvňujúci desorpciu draslíka, horčíka a vápnika. Kyslá reakcia vylúhovacieho roztoku sa dosiahne prídavkom kyseliny octovej a kyseliny dusičnej. Vylúhovací roztok dobre modeluje prístupnosť živín z pôdy pre rastliny.
Kritériá hodnotenia obsahov jednotlivých živín sú rôzne pre rôzne druhy pozemkov (orná pôda, trvalé trávne porasty, ovocné sady, chmeľnice a vinice). V tabuľke 2 sú uvedené hraničné hodnoty obsahov fosforu, draslíka a horčíka pre ornú pôdu .
Na základe obsahov prijateľných foriem jednotlivých prvkov je hodnotená aj potreba hnojenia, resp. či sa má hnojenie z hľadiska ekologického vynechať (tab. 3).
|
Tab. 1: Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie |
|
|
Hodnota pH/KCl |
Pôdna reakcia |
|
do 4,5 |
extrémne kyslá |
|
4,6–5,0 |
silne kyslá |
|
5,1–5,5 |
kyslá |
|
5,6–6,5 |
slabo kyslá |
|
6,6–7,2 |
neutrálna |
|
7,3–7,7 |
alkalická |
|
nad 7,7 |
silne alkalická |
|
Tab. 2: Kritériá pre hodnotenie obsahu fosforu, draslíka a horčíka v orných pôdach |
|||
|
Obsah |
Zrnitostná kategória pôdy |
||
|
Fosfor |
|||
|
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
nízky |
do 60 |
do 50 |
do 40 |
|
vyhovujúci |
61–95 |
51–85 |
41–70 |
|
dobrý |
96–145 |
86–125 |
71–100 |
|
vysoký |
146–200 |
126–165 |
101–135 |
|
veľmi vysoký |
nad 200 |
nad 165 |
nad 135 |
|
Draslík |
|||
|
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
nízky |
do 90 |
do 130 |
do 170 |
|
vyhovujúci |
91–150 |
131–200 |
171–260 |
|
dobrý |
151–230 |
201–300 |
261–370 |
|
vysoký |
231–350 |
301–400 |
371–500 |
|
veľmi vysoký |
nad 350 |
nad 400 |
nad 500 |
|
Horčík |
|||
|
|
ľahká |
stredná |
ťažká |
|
nízky |
do 80 |
do 110 |
do 145 |
|
vyhovujúci |
81–135 |
111–175 |
146–220 |
|
dobrý |
136–200 |
176–255 |
221–340 |
|
vysoký |
201–300 |
256–340 |
341–470 |
|
veľmi vysoký |
nad 300 |
nad 340 |
nad 470 |
|
Tab. 3: Kategorizácia obsahov prístupných živín, jej hodnotenie a potrebu hnojenia. |
|
|
Obsah živín |
Hodnotenie a potreba hnojenia |
|
nízky |
potreba dosýtenia príslušnou živinou k základnému odberovému normatívu |
|
vyhovujúci |
hornú hranicu tejto kategórie považujeme za optimálny obsah a hnojíme ju základným ročným odberovým normatívom živín |
|
dobrý |
pôdy zaradené do tejto kategórie hnojíme znížením odberového normatívu o 20–60 % |
|
vysoký |
potreba vynechať hnojenie príslušnou živinou, kým sa jej obsah zníži na hodnoty dobrého obsahu |
|
veľmi vysoký |
zvyšovanie tohto obsahu je nevhodné z ekologického hľadiska, hnojenie príslušnou živinou je neprípustné |
