Ako vyzerajú kvalitné hľuzy gladiol ?

 Obdobie zimných mesiacov je aj časom úvah o nákupe nového sadbového materiálu gladiol. Niečo sme si vytipovali na výstavách , niečo z ponukových katalógov pestovateľov a šľachtiteľov a niečo sa snažíme získať výmenou s kolegami. Pri obrovskom množstve sort, ktoré sú v súčasnej dobe k dispozícii nie je to jednoduché. Čo človek, to iný vkus nič na to zreteľnejšie nepoukazuje ako ankety divákov na výstavách gladiol. Šľachtiteľský trend v súčasnej dobe je  dosiahnuť na kvetoch výraznejšie zriasenie so silnejším voskom v lupeňoch pekný nákvet, pevnosť stonky a kvetov, vyšší počet pukov a samozrejme atraktívnu farbu. Dosiahnuť súhrn všetkých uvedených vlastností na jednej sorte zatiaľ nie je možné. Dobre viem, že súbeh vysokého počtu pukov /26-30/ so silným zriasením a voskom s pevnou stonkou a veľkosťou kvetu 400-500 zatiaľ neexistuje a takú sortu som ešte nevidel. Vrátim sa k anketám. Neraz sme s kolegami len krútili hlavami nad výsledkami ankiet divákov o najkrajšie sorty. Tak milý šľachtiteľ, striedaj rodičovské páry a vyrábaj gladioly od výmyslu sveta, hladko lupenné alebo zriasené, tmavé či svetlé, zelené či hnedé, mini či maxi, fľakaté či strakaté /ako je Hocus Pocus/, nech si každý príde na svoje. Samozrejme sú aj stálice na gladiolovom nebi ako je napr. sorta Bombaj, hoci je to už gladiola - deduško, kde sa objaví tam boduje. Prosím prihláste sa mi, kto ešte má Bombaj bez príznakov virózy resp. degenerácie /prejavy- zmena odtieňov farby kvetov a tvar, ale hlavne veľmi zlá stavba kvetnej hlavy- povytáčané kvety, aj zmenšenie kvetov/, rád vám niečo pekné poskytnem na výmenu.

Aké by mali byť hľuzy, aby vydali maximum pri dobrej starostlivosti?

Tak zabudnite na priemer ponúkanej hľuzy /od - do v centimetroch/, je to nekorektné kritérium, ktoré sa často objavuje v ponukových katalógoch /z nevedomosti a automatického odkopírovania od iných, som ho kedysi dávno používal aj ja/. Najprv, ako vyzerá stará hľuza, ktorá má veľký životný cyklus za sebou a ten trvá cca 4 až 7rokov /aj tu sú výnimky/. Typickými znakmi prestarnutej hľuzy sú :  prestárnutá hľuza /foto/  je obrazne povedané ako zemiaková placka, z veľkým priemerom a veľmi plochá voči výške, má veľký priemer koreňového venca, obvod hľuzy ale aj vrch je  hrboľkavý s výraznými pravidelnými výstupkami a na sklade na jar takmer vždy sa zobudí niekoľko spiacich očiek naraz /foto/. Tým pádom vyženie viacej klíkov! /tento jav je normálny pud sebazáchovy u starej hľuzy, snaží sa proste cez kvety vytvoriť čo najviacej semien aby sa zachránila/. Keď už máte takúto hľuzu, alebo ste kúpili /mal by vám dať dodávateľ zľavu, zrejme inú už nemal/,nemusíte ju likvidovať, zvlášť keď je vzácna a posledná, ale odstráňte nadbytočné klíky, ponechajte len dominantný aby hľuza stihla vyživiť aspoň jeden aký-taký kvet. Ak je sorta s takouto hľuzou veľmi vzácna, nedovoľte ani rozkvitnúť  rastline /odlomte vychádzajúcu stonku s pukmi/, aby mohla vytvoriť solídny brut na množenie a tak si zachránite  sortu aj z veľmi starej hľuzy. Je tu  ešte jedna možnosť rozdeliť hľuzy rozrezaním na  dve polovice /rany zatrieť latexom, hliníkovým práškom, dreveným uhlím.../, na každej polke ponecháte jeden klík. Ja to nerobím, poriadne hľuzy z nich už nebudú. Dosť často staré hľuzy podliehajú chorobám ako na sklade, tak aj počas vegetácie.

Teda ako má vyzerať kvalitná hľuza /foto/? Teraz neuvádzam celkovú veľkosť kvalitnej hľuzy, tá je u niektorých sort rozdielna, ale jej znaky. Tvar ako pekný vlašský orech /približne aj veľkosťou + -/, v poriadku je aj tvar menej oblejší a mierne plochý až plochší, ale bez veľmi výrazných výstupkov  po obvode hľuzy    viď foto    / .  Ako dobrý príklad uvediem sortu Rumjannije Ščotky /do nej som často krížil/ alebo Samba, kde jedno ročná hľuza je raz tak veľká ako u niektorých iných sort. Samozrejme je to dané v prvom rade tým, že uvedená sorta vytvára veľmi veľký burt oproti niektorým iným sortám a tým aj podstatne väčšie hľuzy. Veľká  hľuza neznamená automaticky veľké kvety, to vôbec nie. Dobre sa síce predávajú /niektorý ľudia chcú za svoje peniaze všetko len veľké/, ale zaberú veľa miesta na sklade v sáčkoch. Ak chcete mať kvalitné sadivo, pýtajte si radšej od dodávateľa jedno alebo dvojročnú kvalitnú hľuzu. No ešte aj tak nemáte istotu, môže byť zle živená /so znakmi ako by bola stará/, prípadne nesie v sebe degeneráciu /obvykle keď pestovaťeľ nerobí pozitívnu selekcie t.j neodstraňuje u danej sorty degenerované jedince alebo postihnuté virózou atď,/. Takýto dodávateľ sa časom degraduje sám. Tu je jedna malá príhoda z tržnice v Martine. "Oscar" je sorta ktorá sa dá porovnať s Trabantom, škaredá ale veľmi populárna. Takmer nezničiteľná sorta ktorá nikdy nezostarne a vytvára veľmi veľké tmavobordové hľuzy. To čo som videl u pána na tržnici bolo ohromujúce. Gigantické hľuzy "Oscara" mohli každý vážiť tak trištvrte kila !!. Asi z toho úžasu vyhŕklo zo mňa- "Dajte mi pol kila Oscara!"- ,ten pán bol pohotový a vraví- "Nerozvažujem, len v celku". Mnohokrát od istých  sort /často ich nakoniec vyradím/ nie je možné získať normálnu kvalitnú hľuzu, lebo vytvárajú okolo hľuzy počas vegetácie neskutočné množstvo obvykle drobného brutu, čím vlastne väčšina výživy ide na tvorbu týchto "guličiek" okolo hľuzy. Ešte je tu na záver jedna rada, nesaďte drobný brut , vyberte u danej sorty len tie väčšie a drobné zahoďte. Zbytočne zaberú miesto a poriadne hľuzy z nich nebudú. Len výnimočne, najmä šľachtitelia, vysadia úplne všetky bruty a to preto, aby sa zaistili  pre prípad straty sorty u nového výnimočného kríženca. Dodržujte pri výsadbe rozstup aj medzi brutmi 3-4 cm, aj oni potrebujú svoj životný priestor a kvalitnú výživu. Hľuza by mala byť bez akýchkoľvek vizuálne posúditeľných znakov ochorenia, tolerujeme len bakteriózu v menšom rozsahu /lesklé preliačiny na hľuze nevylupovať!/, ktorú spôsobuje obvykle vpich drôtovca a následná infekcia. V menšom rozsahu nemá zásadný vplyv na kvetenstvo a na novej hľuze sa už objaviť nemusí. Ak zbadáte na hľuzách súvislé svetlohnedé fľaky, obvykle  na niektorej časti /dokonca sieťkovanie/, u mňa je to často, jedná sa len o dosušovanie hľuzy na slnku /cez sieťku v ktorej sú umiestnené, sa sieťka "prefotí" na hľuzu/ a následné zhnednutie.Lepšie je gladioly po vybratí z pôdy a ošetrení sušiť v dobre vetranej miestnosti pri 20+-°C, ja na to podmienky nemám. Problém je keď na hľuzách objavíte lepkavé hnedé výlučky a "obrúsený" povrch hľuzy do hneda- máte zazimovanú strapku !! .Na jar treba bezpodmienečne moriť /Karate alebo Actelic, Decis atď./, ešte lepšie by bolo hneď po zistení. Strapka je zákerná, pozde ju zbadáte, je zalezená v pukoch gladiol vyciciava vytvárajúce sa lupeňe a puky sa nemusia vôbec otvoriť.

Veľa šťastia pri výbere sort gladiol a dobrú sezónu praje  Peter Lelek.