Hubové, bakteriálne, vírusové.. choroby Gladiol

                              

                 vyobrazenie, príznaky, popis, ošetrenie, prevencia

      

Hubové ochorenia Gladiol - hubové patogény na gladiolách sú viacbunečné organizmy bez chlorofylu ktoré poškodzujú vývoj, rast, vzhľad a sadbu gladiol.

 

Fuzarióza - /Fusarium oxysporum f. sp. gladioli/, nazývaná aj mäkká hniloba alebo cievna choroba.

 

-prvím príznakom ochorenia je žltnutie listov od špičiek. Objavuje sa na zdanlivo normálne rastúcich rastlinách. Báza nemocných listov býva zmäknutá, zahnívajúca, zvlášť za teplého a vlhkého počasia. Na priereze hľuzou sú vidieť pruhy hnijúceho, odumretého pletiva . Za tepla nad 18°C a mokra prebieha choroba rýchle za chladna sa takmer zastaví. Zdrojom infekcie býva zamorená pôda, kde patogén prežíva na rastlinných zbytkoch a vniká do rastliny buď koreňmi alebo priamo hľuzou. Nákaza sa môže z pôdy na hľuzu preniesť aj pri  mechanickom poškodený savým hmyzom. Častejšie však ide o prenesenú chorobu z vysadenej hľuzy. V prvom štádiu  napadnutá stará hľuza nedostatočne vyživuje novo vytvárajúcu sa hľuzu a zároveň ju infikuje. Najväčším nebezpečím pri zbere sú tie hľuzy, ktoré sú už vo vnútri napadnuté, ale bez zjavných vonkajších príznakov na listoch.

 Hľuzy a listy spolu s časťou pôdy je potrebné bezpečne odstrániť, aby nedošlo k prenosu na ďalšie rastliny.  Z hľuzami nakazených rastlín sa choroba prenáša do skladišťa, kde sa za tepla a vlhka rýchle šíry. Napadnuté hľuzy majú tmavšie vpadnuté hnedé škvrny s typicky zvlneným /ako vrstevnice/ povrchom. Za neustáleho vlhka sa na hľuzách tvorí sivobiely až naružovelý povlak podhubia a výtrusov fuzária, mäkne až nakoniec  sa mumifikuje do čiernej farby.

Táto huba vytvára veľké množstvo spór, ktoré sa môžu ľahko šíriť a môžu tiež prežiť mnoho rokov v pôde.

Pri silnom výskyte fuzária na danom pozemku gladioly radšej 4 a viac rokov nesadte a pôdu sa pokúste ozdraviť napr. biofungicídom Trichomil. Hľuzy zozbierané z pozemkov z výskytom  fuzária po zbere treba dôkladne moriť  prípravkami ako Teldor 500 SC, Kaptan a.p.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                    

 

Botrytída /Botrytis gladiolorum /

   

   

                                                                                                                                                                                    

                                                                          

-môže infikovať hľuzu, listy a kvety. Sklerotia sa môžu tvoriť na všetkých častiach rastliny, vrátane hľúz. Za vlhkých podmienok táto huba produkuje veľké množstvo spór nad zemou, ktoré sú prenášané vetrom. Sklerotia vytvorené pod zemou sú veľké, čierne a ploché a dosahujú rozmery od 1 do 9 mm.

Infekcia listov a stonky sa vyskytuje pri nižších teplotách (približne 10 ° C) a za vlhkých podmienok. Ak rastlina zostane vlhká príliš dlho, infekcia sa rozšíri na iné listy. Toto ochorenie sa vyskytuje veľmi často u hľúz vysadené príliš blízko seba a tiež v nevetraných skleníkoch. 

V priebehu vegetácie, zvlášť za studeného, vlhkého počasia,  spôsobuje Botrytis bazálnu hnilobu listov a kvetnej stonky.  Rastlina žltne, predčasne odumiera a na postihnutých miestach sú čierne skleróciá.

Choroba sa prejavuje aj ako škvrny  na listoch a kvetoch a to spravidla v pozdnom lete. Spočiatku sú to  drobné, svetlé, husto rozosiate bodky s tmavším okrajom. S postupom choroby škvrnky splývajú do väčších hnedých plôch so svetlejším stredom. Listy sa deformujú, pozdĺžne krútia alebo trhajú. Drobné priesvitné vodnaté bodky sa môžu objaviť aj na kvetoch. Pri silnom napadnutí sa kvety  vyvíjajú nepravidelne a sú rôzne zdeformované- podobné ako pri napadnutí strapkami. Okrem tejto špecializovanej gladiolovej pliesňe /Botrytis gladiolorum/  môže sa na  ochorení podieľať a pleseň šedá- Botrytis cinerea. Počas dažďov a vysokej vlhkosti bývajú nemocné pletivá pokryté typickým šedohnedým plesňovým povlakom. Tvorí ju podhubie a výtrusy, z ktorými sa infekcia šíry z primárnych ohnísk do okolia. 

Najčastejšia a najnebezpečnejšia je vo fáze skladištnej hniloby. 

V počiatočných fázach sa v hornej časti hľuzy vyskytujú malé, tmavohnedé až čierne bodky- škvrny (1-2 mm) .Pozdejšie tmavnú a zasahujú hlboko do hľuzy.

V závažnejšom štádiu hľuzy zvráskavejú úplne zmäknú ,hnijú a sú červeno-hnedé .Následne  hľuza zoschne  a mumifikuje sa. 

 Najčastejšie býva zasiahnutý stred hľuzy /srdiečková hniloba/ . Hľuza sa  zvrašťuje, poprípade jej úplne vypadne stred a vytvorí sa diera . Na povrchu napadnutých častí nachádzame drobné, tvrdé, čierne útvary- sklerociá, ktorými huba pretrváva v pôde. 

Aj v tomto prípade je potrebné hľuzy po vybratí z pôdy moriť  a pri silnom výskyte nesadiť niekoľko rokov na rovnaké miesto. Pri väčšom výskyte Botrytídy je vhodné hľuzy moriť aj na jar pred sadením. Na cca 15-minutové morenie používam prípravok Kaptain /meďnaté prípravky Kuprikol, Dithane a pod., sú už u mňa neúčinné/.

Medzi sortami gladiol sú značne rozdiely v odolnosťi voči napadnutiu Botrytídou. 

 

 

Stromatinia /Stromatinia gladioli, rod Sclerotiniaceae/ známa aj ako Suchá čierna hniloba

choroba sa prejavuje žltnutím vonkajších listov od špičiek a postupne zasychajú smerom dole, až celé plochy listu zhnednú a odumrú. Spodok listov a báza stonky je zčernalá a pokrytá belavým pozdejšie tmavnúcim podhubím v ktorom sa nachádza veľké množstvo drobných čiernych sklerócií. Pri rýchlom priebehu choroby sa rastlina v bazálnej časti láme a padá. Ak gladioly onemocnia  na konci vegetačného obdobia, listy síce predčasne zožltnú ale rastlina neodumrie.

Hľuzy napadnutých gladiol majú najmä v miestach nasadených listov, kruhové vpadnuté tmavohnedé škvrny, ktoré pri istom množstve vytvárajú akési pruhy nemocného pletiva. Pri silnom šírení choroby za tepla a veľkého vlhka v skladovacom priestore , splývajú škvrny do rozsiahlych hnilobných miest. Aj tu sa nachádzajú drobné čierne skleróciá, ktoré sa po výsadbe hľúz uvoľňujú do pôdy a pri dlhotrvajúcom pestovaní gladiol ju postupne stále viac zamorujú.

Zlá správa je, že na zamorenom pozemku by sme  gladioly  nemali  dlhodobo pestovať. Huba je vytrvalá a odolná voči dostupným prípravkom. Je možné, že dlhodobé pôsobenie prípravku Trichomil môže mať priaznivé účinky pri potlačení huby v pôde. Hľuzy po vybratí z pôdy moríme rovnakými prípravkami ako v prípade Fuzariózy.

Septorióza gladiol /pôvodca Septoria gladioly Pass/

-na listoch mladých rastlín vypestovaných z brutu  sa v lete objavujú drobné červenohnedé škvrnky, ktoré sa postupne zväčšujú, šednú, a sú olemované tmavšou zónou. Uprostred škvrn sa nachádzajú drobné plodničky huby v podobe čiernych bodiek. Plodničky po dozretí otvárajú a uvoľnujú veľké množstvo výtrusov a rýchle šíria nákazu z prvotných ohnisiek do okolia. Choroba je najnápadnejšia v auguste, keď veľké plochy listov môžu byť znehodnotené spojením škvŕn.

Výtrusy sú daždom splavované do pôdy, kde infikujú hľuzy. Onemocnenie hľúz sa prejavý spočiatku nepravidelnými vodnatými škvrnami, ktoré postupne tmavnú a prehlbujú sa. Najčastejšie sa nachádzajú na spodnej časti hľuzy. Pletivo v okolí škvŕn sa zvrašťuje, hľuza mumifikuje.. Z postihnutej sadby vyrastajú postihnuté a špatne rastúce rastliny. Na listoch  rastlín vypestovaných z veľkých hľúz sa choroba obvykle nevyskytuje.

Penicilióza /Penicilium gladioly/ známa ako skladová modrá pleseň

 -po vybratí z pôdy sa na hľuzách objavujú preliačené hnedé škvrny, ktoré sa za vlhka pokrývajú modrozeleným pliesňovým povlakom. Hľuza zasychá a zvrašťuje sa. Penicilium napadá len oslabený- nevyzretý alebo pri zbere poškodený materiál. V nepriaznyvých skladovacích podmienkach sa rýchle šíry a môže sa preniesť aj na zdravé hľuzy. Skladový priestor treba prevetrať a odstrániť zdroj vlhosti /má byť max. 70% -ná/. Zasiahnuté ,ale ináč zdravé hľuzy premiestnime na suché miesto až do doby kedy už plieseň je zlikvidovaná a potom vrátime na sklad.

Suchá škvrnitosť listov /Hetersporum gracile/

-na listových plochách sa objavujú spočiatku drobné priesvitné bodky, ktoré sa postupne zväčšujú, žltnú až šednú. Pletivo v týchto miestach zasychá a odumiera a za vlhka sa pokrýva jemným červenkastým náletom výtrusov čím sa choroba rýchle šíry.

V dôsledku odumretia listov rastlina predčasne ukončuje vegetáciu, hľuzy málo narastú a pri trvalom rok čo rok sa opakujúcom napadnutí, gladioly zreteľne slabnú.

 Baktérie  sú jednobunečné nezelené rastlinné organizmy. Keďže neobsahujú chlorofyl, živia sa látkami ktoré vznikajú rozkladom odumrelých a živých organizmov.

 

Bakterioza /Pseudomonas marginata/

 

- táto baktéria vyvoláva ochorenie ktoré sa nazýva baktériová hniloba gladiol. Choroba sa prejavuje najmä na hľuzách v podobe čiernohnedých lakovolesklých dovnútra preliačených škvŕn. Tieto škvrny sú zaschnutý sliz vyprodukovaný baktériami. Za vhodných teplotných a vlhokstných podmienok môže škodlivá činnosť baktérií pokračovať v sklade až do úplného znehodnotenia napadnutých hľúz.

Po vysadení neošetrených chorých hľúz,  pokračuje činnosť baktérií i za vegetácie. Prvé príznaky môžeme pozorovať na báze listu, ktorá zahníva. Časom sa listy pokrývajúčiernohnedými škvrnami v ktorej sa neskôr objavuje hniloba načernalej farby. Rozvoj choroby podporuje vlhké, teplé počasie najmä v období tvorenia nových hľúz.

Baktérie sa udržia pri živote 4-5 niekedy aj viac rokov, teda po takúto dobu by sme na zasiahnutom pozemku nemali sadiť gladioly. K nepriamej ochrane proti bakteriózam patrí aj boj proti pôdnym škodcom ako sú drôtovce, ktoré napichnutím hľúz pripravujú cestu infekcii z pôdy.

Ak sú na hľuzách len malé škvrny môžeme ich nožíkom vylúpnuť alebo vykrojiť a ranu dezinfikovať baktericidným roztokom.

 

Baktériová nádorovitosť gladiol /Corynebacterium fascians/


-táto baktéria vyvoláva menej známe a zriedkavejšie ochorenie tzv. baktériovú nádorovitosť gladiol. Z bázy hľúz vyrastajú žltobiele korálkovité výrastky, ktorých celková hmota je často väčšia ako samotná hľuza. Výrastky sú abnormálne zmnožené a premenené sú aj hľuzičky - brut. Miestom bujnenia je časť rastliny medzi hľuzou a klíčiacimi listami na ktorom pletivách žije a šíry sa. Rozpadnuté nádory môžu byť bohatým zdrojom infekcie v budúcom roku. Ide o veľmi nebezpečný druh ochorenia. Z napadnutých hľúz nebrať brut a hľuzy treba zlikvidovať.

 

Výrusy sú najprimitívnejšie a najjednoduchšie organizmy na rozhraní neživých a živých makromolekúl. Sú to bezbunečné organizmy bielkovinovej povahy. Žijú výlučne vo vnútry buniek živých organizmov kde sa aj rozmnožujú.

Výrusy

- príznaky výrusovej infekcie sa prejavujú na listoch ako slabšia či silnejšia žltozelená mozaika, ďalej ako biela prúžkovitosť, ojedinele sa vyskytuje krúžkovitosť alebo nekróza listov. Niekedy sa vírusová infekcia prejavuje na kvetoch  škvrnitosťou. Príznaky vírusového ochorenia sa môžu prejaviť aj na hľiuzách v podobe nekrotických škvŕn, čo sa niekedy nazýva korkovitosťou. Na gladiolách bolo doteraz izolovaných 5 druhov vírusov. Najnebezpečnejší je vírus žltej mozaiky fazule a vírus uhorkovej mozaiky, prenosné voškami. Jednotlivé sorty gladiol sa líšia stupňom náchylnosti k vírusovému ochoreniu.

V poraste gladiol najrozšírenejší je vírus žltej mozaiky fazule. Je ním zasiahnutá väčšina sort kde sa pestujú. Tento vírus spôsobuje žltozelenú mozaiku alebo bielu prúžkovitosť listov. Príznaky na listoch sú najzretelnešie počsas kvitnutia a po ňom. Vírus žltej mozaiky fazule pritom sám nevyvoláva príznaky na kvetoch a hľuzách u väčšiny sort, hoci hľuzami sa infekcia prenáša do nasledujúceho roku. 

Vírus uhorkovej mozaiky napadá gladioly menej často Prejavom ochorenia touto vírusovou infekciou sú škvrny na lupeňoch. Kvetenstvo napadnuté týmto vírusom obvykle predčasne vädne, prípadne sa za daždivého počasia  kvetné lupene zlepujú a zostanú polootvorené.

Oba popísané vírusy sú rozširované voškami a to najčastejšie voškou broskyňovou a voškou makovou. 

Vošky šíria nákazu neperzistentne, t.j. že ju prenášajú len v prvých minútach po cicaní na chorej rastline. Najnebezpečnejšie sú okrídlené generácie vošiek, ktoré preletujú z rastliny na rastlinu, robia mnoho skusmých vpichov kým sa niekde usadia. Tak sa infekcie veľmi rýchlo prenášajú nielen z chorých, ale i napadnutých burín. Tieto lietajúce vošky si ani nemusíme všimnúť, pretože na gladiolách nevytvárajú kolóny a vírusová infekcia sa predsa len šíri. Posterky bežnými insekticídmi sú málo účinné, pretože vošky prenesú infekciu skôr ako sú usmrtené.

 Pri uskutočňovaní pokusov umelej infekcie testovaných rastlín sa používal jemný karborundový prášok, ktorým sa ľahko porania bunky. Na takto pripravené listy sa nanášala infekčná šťava, no nepodarilo sa nainfikovať rastliny, čo sa vysvetľuje tým, že bunečná šťava gladiol obsahuje inhibičné látky ktoré bránia mechanickému prenosu infekcie  šťavou z chorej rastliny. Z uvedeného vyplýva že vírusové choroby typu žltej mozaiky fazule, a uhorkovej mozaiky sa neprenášajú rezom a teda dezinfekcia noža pri reze nie je potrebná. Prenos vírusovej nákazy voškami sa vysvetľuje tak, že účinnosť inhibítorov pri vpichoch vošiek je obmedzená. 

Bezvírusové gladioly sa podarilo dopestovať len izolované v skleníku vypestované z meristémových kultúr. Pri styku rastlín z vonkajším prostredím táto bezviróznosť zanika.  Z uvedeného je zrejmé že zatiaľ najistejšiu perspektívu vidíme v pestovaní sort s vysokým stupňom rezistencie alebo aspoň tolerancie k vírusom žltej mozaiky fazule i uhorkovej mozaiky. Toto hľadisko by malo byť prvoradé pri výbere nových sort.