Hubové, bakteriálne, vírusové.. choroby Gladiol

                 vyobrazenie, príznaky, popis, ošetrenie, prevencia

Hubové ochorenia Gladiol - hubové patogény na gladiolách sú viacbunečné organizmy bez chlorofylu ktoré poškodzujú vývoj, rast, vzhľad a sadbu gladiol.

Fusarioza - /Fusarium oxysporum f. sp. gladioli/, nazývaná aj mäkká, suchá hniloba alebo cievna choroba.

Fusarium ale aj Botrytída  sa prenáša poškodením- ohryzom škodcov resp. vpichmi do prízemnej časti stonky, novej hľuzy alebo listov ale aj infikovanou starou hľuzou.

Klíčiace spóry len zriedka preniknú priamo do zeleného a zdravého tkaniva rastlín, zato však môžu vstupovať do už  vzniknutých rán na rastlinách .

Priaznivé podmienky pre šírenie spór a následnú  infekciu gladiol Fusariom (aj Botritídou) sú:

-pôdny škodci (drôtovce, červené mravce atď.), na listoch vošky, strapky a pod.

-vysoká pôdna vlhkosť

-teplota nad 18°C

-ťažké, kyslé pôdy, výrazne pod 6,5 pH- znižuje sa kondícia gladiol

-prebytok dusíka- riedke pletivo, znižuje sa odolnosť gladiol 

-nestriedanie pozemkov - prežívanie škodlivých húb v pôde

-zanedbané morenie sadiva

-vysoká teplota a vlhoksť pri skladovaní hľúz

Ako prvé začnú vysychať bočné listy smerom od špičky. Často je rastlina skrútená do šablovitého tvaru. 

  Na priereze hľuzou sú vidieť pruhy hnijúceho, odumretého pletiva

   Fusariosa ktorá sa rozvinula pri vlhkom skladovaní-  sivomodrobiele mycélium

Červenohnedé preliačiny sa rozširujú, pri vyššom štádiu je často  prítomné aj sivo-biele mycélium.

 Konečná fáza- mumifikácia hľuzy                                      Jeden z prejavov napadnutej hľuzy- šablovité ohnutie rastliny 

-Prvým príznakom ochorenia je žltnutie listov od špičiek. Objavuje sa na zdanlivo normálne rastúcich rastlinách. Báza nemocných listov býva zmäknutá, zahnívajúca, zvlášť za teplého a vlhkého počasia. Za tepla nad 18°C a mokra prebieha choroba rýchle . Zdrojom infekcie býva zamorená pôda, kde patogén prežíva na rastlinných zbytkoch a vniká do rastliny buď poškodením listov a stoniek alebo priamo infikovanou hľuzou. Nákaza sa môže z pôdy na hľuzu preniesť  pri  mechanickom poškodený savým hmyzom. Častejšie však ide o prenesenú chorobu z vysadenej hľuzy. V prvom štádiu  napadnutá stará hľuza nedostatočne vyživuje novo vytvárajúcu sa hľuzu a zároveň ju infikuje. Často je rastlina skrútená do šabľovitého tvaru.  Najväčším nebezpečím pri zbere sú tie hľuzy, ktoré sú už vo vnútri napadnuté, ale bez zjavných vonkajších príznakov na listoch.

Poškodené hľuzy a listy spolu s časťou pôdy je potrebné bezpečne odstrániť, aby nedošlo k prenosu patogénov na ďalšie rastliny.  Z hľuzami nakazených rastlín sa choroba prenáša do skladišťa, kde sa za tepla a vlhka rýchle šíry. Napadnuté hľuzy majú tmavšie vpadnuté hnedé škvrny s typicky zvlneným /ako vrstevnice/ povrchom. Za neustáleho vlhka sa na hľuzách tvorí sivobiely až naružovelý povlak podhubia a výtrusov fuzária, mäkne až nakoniec  sa mumifikuje do čiernej farby.

Táto huba vytvára veľké množstvo spór, ktoré sa môžu ľahko šíriť a môžu tiež prežiť mnoho rokov v pôde.

Dôležitou prevenciou je morenie hľúz po vybratí z pôdy. Je viacero komplexných prípravkov v záhradkárskych predajniach. V skladovacom priestore sa má pohybovať teplota v rozmedzí 2-12 °C a vlhkosť do 70%.

Z pôdy odstrániť drôtovce použitím prípravku FORCE 1,5 G pred sadením. Rovnako červené mravce, na ktoré je viacero insekcitídov. Počas vegetácie použiť Decis, Karate a pod. proti strapkám, voškám ...

Pri veľkom výskyte Fusaria počas vegetácie, podľa možností 4 a viac rokov na rovnakom mieste nesadiť.

Pozor, stretol som sa s prípadom kedy vyschýnajúce listy sa veľmi podobali ochoreniu Fuzárium, teda zasýchali od špičky dole a listy bledli. Nakoniec šlo len o nedastatočnú zálievku počas vysokých teplôt ku koreňom gladiol.

Botrytída (Botrytis gladiolorum)  pleseň šedá ,nazývaná aj šedá hniloba

Botrytis gladiolorum

Botrytis gladiolorum môže infikovať hľuzy, listy aj kvety.

Vo vlhkých podmienkach táto huba produkuje masy spór nad zemou, ktoré sú prenášané vetrom a

vpichmi škodcov do listov a  hľuzy 

ale aj z hora, pri rezaný alebo vylamovaní kvetných stoniek .

Častým pôvodcom bazálnych infekcií a následných hnilôb spôsobených najmä hubami Botrytis, Fusárium

sú drôtovce, červené mravce (viď foto, čierne mravce neškodia), prípadne iný žravý hmyz.

             príznaky ochorenia na listoch                                              

 Choroba sa prenáša do novo vytvárajúcej sa hľuzy.V tomto 

  prípade je pôvodným  zdrojom nákazy stará hľuza.

  Spóry húb sa môžu dostať do rastliny aj cez listy po vpichoch   Na povrchu hľuzy sú tmavohnedé až čierne škvrny.

 vošiek, strapiek a iného cicavého hmyzu.                                   Často býva zasiahnutý stred hľuzy (srdiečková hniloba).

Botrytída – Pleseň sivá prezimuje na rastline, v pôde alebo na povrchu pôdy ako skleróbiá. Môžu sa tvoriť na všetkých častiach rastliny, vrátane hľúz.

Spóry sa začínajú vyvíjať  keď majú optimálne podmienky. Tie vyžadujú nižšie teploty okolo 7-15 °C  a vysokú vlhkosť  nad 90%. Prenášajú sa vetrom alebo pri daždi sa odrážajúcou vodou na kvety a mladé listy, kde klíčia a vstupujú do rastliny. Klíčiace spóry len zriedka preniknú priamo do zeleného a zdravého tkaniva rastlín, zato však môžu vstupovať do už  vzniknutých rán na rastlinách . Toto ochorenie sa vyskytuje veľmi často aj u hľúz vysadených príliš blízko seba .

V priebehu vegetácie, zvlášť za studeného, vlhkého počasia,  spôsobuje Botrytis bazálnu hnilobu kvetnej stonky a listov. Bazálna hniloba listov a kvetnej stonky nastane po vzniku rany od škodcov a následnej infekcii pletiva.

Choroba sa môže prejavit aj sivkastými škvrnami na listoch a kvetoch spravidla v pozdnejšom lete. Spočiatku sú to  drobné, svetlé, husto rozosiate bodky s tmavším okrajom. S postupom choroby škvrnky splývajú do väčších hnedých plôch so svetlejším stredom.  Drobné priesvitné vodnaté bodky sa môžu objaviť aj na kvetoch. Pri silnom napadnutí sa kvety  vyvíjajú nepravidelne a sú rôzne zdeformované- podobné ako pri napadnutí strapkami. Okrem tejto špecializovanej gladiolovej pliesňe /Botrytis gladiolorum/  môže sa na  ochorení podieľať a pleseň šedá- Botrytis cinerea. 

Najčastejšia a najnebezpečnejšia je vo fáze skladištnej hniloby.

 V počiatočných fázach sa v hornej časti hľuzy vyskytujú malé, tmavohnedé až čierne bodky- škvrny (1-2 mm) .Pozdejšie tmavnú a zasahujú hlboko do hľuzy.

V závažnejšom štádiu hľuzy zvráskavejú úplne zmäknú ,hnijú a sú červeno-hnedé .Následne  hľuza zoschne  a mumifikuje sa. 

 Najčastejšie býva zasiahnutý stred hľuzy /srdiečková hniloba/ . Hľuza sa  zvrašťuje, poprípade jej úplne vypadne stred a vytvorí sa diera . Na povrchu napadnutých častí nachádzame drobné, tvrdé, hnedočierne útvary- sklerociá, ktorými huba pretrváva v pôde. 

 Ak je odroda veľmi vzácna a má zaschnutú  srdiečkovú hnilobu (a bola morená), môžeme ju skúsiť vysadiť a na jeseň odobrať brut. Niekedy sa to podarí, záleží od miery postihnutia. 

 Pri väčšom výskyte Botrytídy je vhodné hľuzy moriť aj na jar pred sadením. Podľa možností, 3-4 roky na rovnakom mieste nesadiť. Na cca 15-minutové morenie je možné použiť prípravok Kaptan /meďnaté prípravky Kuprikol, Dithane a pod., sú menej účinné/.

 Z profesionálnych systémových  prípravkov (používam ich) -  IMPUPLSE SUPER čo je premenovaný FALCON 460 EC (účinná látka- tebuconazole-167g, triadimenol-43g, spiroxamine-250g)   alebo  LUNA SENSATION (účinná látka- fluoppyram -250g a trifloxystobin- 250g) alebo PROSARO 250EC (prothiokonazol-125g a tebuconazole-125g)

 Všetko sú to systémové širokospektrálne prípravky na rôzne hubové ochorenia vrátane Fusária. Najvýznamnejšou zložkou vo viacerých prípravkoch je Tebuconazole - širokospektrálny, systémovo pôsobiaci azol. Zabraňuje klíčeniu spór a blokuje rast mycélia hubových patogénov.

 Medzi odrodami gladiol sú značne rozdiely v odolnosťi voči Botrytíde. 

Sklerotinia (r.) Stromatinia,  /Stromatinia gladioli, rod Sclerotiniaceae/ známa aj ako Suchá čierna hniloba

Stromatíniu- Sklerotíniu  spôsobujú aj pôdne huby, ktoré zostávajú životaschopné viac ako pätnásť rokov. Najčastejšie sú postihnuté rastliny pestované v tieni a na humóznych, kyslých pôdach. Prvé známky poškodenia sa prejavujú žltnutím a hnednutím listov, ktoré následne hnijú. Choré hľuzy strácajú šupiny, vysychajú a stávajú sa čiernou farbou. Ako preventívne opatrenie sa pôda vápne dolomitovou múkou a pôda sa ošetrí zmesou Bordeaux. Neodporúča sa aplikovať hnojivo, ako je čerstvý hnoj, počas predvýsadbovej prípravy lokality a všetky choré rastliny a sadivový materiál musia byť zničené;

 Choroba sa prejavuje žltnutím vonkajších listov od špičiek a postupne zasychajú smerom dole, až celé plochy listu zhnednú a odumrú. Spodok listov a báza stonky je zčernalá a pokrytá belavým pozdejšie tmavnúcim podhubím v ktorom sa nachádza veľké množstvo drobných čiernych sklerócií. Pri rýchlom priebehu choroby sa rastlina v bazálnej časti láme a padá. Ak gladioly onemocnia  na konci vegetačného obdobia, listy síce predčasne zožltnú ale rastlina neodumrie.

Hľuzy napadnutých gladiol majú najmä v miestach nasadených listov, kruhové vpadnuté tmavohnedé škvrny, ktoré pri istom množstve vytvárajú akési pruhy nemocného pletiva. Pri silnom šírení choroby za tepla a veľkého vlhka v skladovacom priestore, splývajú škvrny do rozsiahlych hnilobných miest. Aj tu sa nachádzajú drobné čierne skleróciá, ktoré sa po výsadbe hľúz uvoľňujú do pôdy a pri dlhotrvajúcom pestovaní gladiol ju postupne stále viac zamorujú.

Hniloba v blízkosti základne stonky môže byť tiež príznakom sklerotínie . Vo vlhkom počasí bude mať tento príznak aj gladioly infikované bakteriálnou chrastavitosťou alebo suchou čiernou hnilobou.

Septorióza gladiol /pôvodca Septoria gladioly Pass/ nazývaná aj tvrdá hniloba

Septorióza najčastejšie postihuje rastliny pestované v oblastiach s chudobnými, ťažkými pôdami s vysokou úrovňou kyslosti. Ochorenie sa prejavuje výskytom hnedých škvŕn s čiernym stredom a okrajom. Potom je ovplyvnená hľuza, na ktorej povrchu sa tiež tvoria rastúce škvrny, v dôsledku čoho sa sadivový materiál stáva čiernym a veľmi tvrdým.

Na listoch mladých rastlín vypestovaných najmä z brutu  sa v lete objavujú drobné načervenalohnedé škvrnky, ktoré sa postupne zväčšujú, šednú, a sú olemované tmavšou zónou. Uprostred škvrn sa nachádzajú drobné plodničky huby v podobe čiernych bodiek. Plodničky po dozretí otvárajú a uvoľnujú veľké množstvo výtrusov a rýchle šíria nákazu z prvotných ohnisiek do okolia. Choroba je najnápadnejšia v auguste, keď veľké plochy listov môžu byť znehodnotené spojením škvŕn.

Výtrusy sú daždom splavované do pôdy, kde infikujú hľuzy. Onemocnenie hľúz sa prejavý spočiatku nepravidelnými vodnatými škvrnami, ktoré postupne tmavnú a prehlbujú sa. Najčastejšie sa nachádzajú na spodnej časti hľuzy. Pletivo v okolí škvŕn sa zvrašťuje, hľuza mumifikuje. Hľuzy sú tvrdé a takmer čierne.  Z postihnutej sadby vyrastajú postihnuté a špatne rastúce rastliny. Na listoch  rastlín vypestovaných z veľkých hľúz sa choroba obvykle nevyskytuje. Na prvé príznaky chorby alebo preventívne  je vhodné aplikovať Zato 50 WG

Penicilióza /Penicilium gladioly/ známa ako skladová modrá pleseň

 -po vybratí z pôdy sa na hľuzách objavujú preliačené hnedé škvrny, ktoré sa za vlhka pokrývajú modrozeleným pliesňovým povlakom. Hľuza zasychá a zvrašťuje sa. Penicilium napadá len oslabený- nevyzretý alebo pri zbere poškodený materiál a prenáša sa aj na  sklade. V nepriaznyvých skladovacích podmienkach sa rýchle šíry a môže sa preniesť aj na zdravé hľuzy. Skladový priestor treba prevetrať a odstrániť zdroj vlhosti /má byť max. 70% -ná/. Inakšie zdravé,nepškodené, peniciliózou povrchovo zasiahnuté hľuzy, treba  dočasne premiestnime na suché miesto, až do doby kedy  plieseň zanikne. Ak už prenikla hlbšie do pletiva, treba hľuzu zlikvidovať.

Suchá škvrnitosť listov /Hetersporum gracile/

-na listových plochách sa objavujú spočiatku drobné priesvitné bodky, ktoré sa postupne zväčšujú, žltnú až šednú. Pletivo v týchto miestach zasychá a odumiera a za vlhka sa pokrýva jemným červenkastým náletom výtrusov čím sa choroba rýchle šíry.

V dôsledku odumretia listov rastlina predčasne ukončuje vegetáciu, hľuzy málo narastú a pri trvalom rok čo rok sa opakujúcom napadnutí, gladioly zreteľne slabnú.

 Baktérie  sú jednobunečné nezelené rastlinné organizmy. Keďže neobsahujú chlorofyl, živia sa látkami ktoré vznikajú rozkladom odumrelých a živých organizmov.

Bakterioza /Pseudomonas marginata/

- táto baktéria vyvoláva ochorenie ktoré sa nazýva baktériová hniloba gladiol. Choroba sa prejavuje najmä na hľuzách v podobe čiernohnedých lakovolesklých dovnútra preliačených škvŕn. Tieto škvrny sú zaschnutý sliz vyprodukovaný baktériami. Za vhodných teplotných a vlhokstných podmienok môže škodlivá činnosť baktérií pokračovať v sklade až do úplného znehodnotenia napadnutých hľúz.

Po vysadení napadnutých hľúz  za určitých nepriaznivých podmienok, pokračuje činnosť baktérií i za vegetácie. Prvé príznaky môžeme pozorovať na báze listu, ktorá zahníva. Časom sa listy pokrývajú čiernohnedými škvrnami na ktorých sa neskôr objavuje hniloba načernalej farby. Rozvoj choroby podporuje vlhké, teplé počasie najmä v období tvorenia nových hľúz. Väčšinou ale hľuzy s miernym napadnutím bakteriózou, vytvoria novú hľuzu ktorá môže byť úplne zdravá. 

Baktérie sa udržia pri živote 4-5 niekedy aj viac rokov. K nepriamej ochrane proti bakteriózam patrí aj boj proti pôdnym škodcom ako sú drôtovce, ktoré napichnutím hľúz pripravujú cestu infekcii .

                              drôtovec                                                                                          kováčik

Baktériová nádorovitosť gladiol /Corynebacterium fascians/

- baktéria vyvoláva menej známe a zriedkavejšie ochorenie tzv. baktériovú nádorovitosť gladiol. Z bázy hľúz vyrastajú žltobiele korálkovité výrastky, ktorých celková hmota je často väčšia ako samotná hľuza. Výrastky sú abnormálne zmnožené a premenené sú aj hľuzičky - brut. Miestom bujnenia je časť rastliny medzi starou hľuzou a vytvárajúcou sa novou hľuzov na ktorom pletivách žije a šíry sa. Rozpadnuté nádory môžu byť bohatým zdrojom infekcie v budúcom roku. Ide o veľmi nebezpečný druh ochorenia. Z napadnutých hľúz nebrať brut a hľuzy treba zlikvidovať.

Vírusy sú najprimitívnejšie a najjednoduchšie organizmy na rozhraní neživých a živých makromolekúl. Sú to bezbunečné organizmy bielkovinovej povahy. Žijú výlučne vo vnútry buniek živých organizmov kde sa aj rozmnožujú.

Vírusy

       vírusové ochorenie                                                    vírusové ochorenie- náznak korkovitosti hľuzy

vírusu uhorkovej mozaiky prejavy badať len na kvetoch

vírus žltej mozaiky fazule

 Možné prejavy vírusovej infekcie na hľuzách

hnedé korkové preliačiny rôznehp tvaru

  hľuzy sú zdeformované s hrboľatým povrchom

 zmršťovanie, zvrásnenie dužiny a vírusová škvrna po vykopaní, časom stmavne

 zákal vo vnútri dužiny charakteristický pre vírusovú infekciu

- príznaky výrusovej infekcie sa prejavujú na listoch ako slabšia či silnejšia žltozelená mozaika, ďalej ako biela prúžkovitosť, ojedinele sa vyskytuje krúžkovitosť alebo nekróza listov. Niekedy sa vírusová infekcia prejavuje na kvetoch  škvrnitosťou. Príznaky vírusového ochorenia sa môžu prejaviť aj na hľiuzách v podobe nekrotických škvŕn, čo sa niekedy nazýva korkovitosťou. Na gladiolách bolo doteraz izolovaných 5 druhov vírusov. Najnebezpečnejší je vírus žltej mozaiky fazule a vírus uhorkovej mozaiky. Jednotlivé odrody gladiol sa líšia rôznym stupňom náchylnosti k vírusovému ochoreniu.

V poraste gladiol najrozšírenejší je vírus žltej mozaiky fazule. Je ním zasiahnutá väčšina sort kde sa pestujú. Tento vírus spôsobuje žltozelenú mozaiku alebo bielu prúžkovitosť listov. Príznaky na listoch sú najzretelnešie počsas kvitnutia a po ňom. Vírus žltej mozaiky fazule pritom sám nevyvoláva príznaky na kvetoch a hľuzách u väčšiny sort, hoci hľuzami sa infekcia prenáša do nasledujúceho roku. V pokročilejšom štádiu napadnutia vírusom žltej mozaiky fazule dosť často dochádza k takzvanej "varhánkovitosťi listov", t.j. k  zvlneniu listov.  Prejavom virózy je aj  zakrpatenie, deformácia celej rastliny a zasychanie špičiek klasov.

Vírus uhorkovej mozaiky napadá gladioly menej často Prejavom ochorenia touto vírusovou infekciou sú škvrny na lupeňoch. 

Oba popísané vírusy sú rozširované strapkami a voškami a to najčastejšie voškou broskyňovou a voškou makovou, resp. strapkou mečíkovou.                     Pri uskutočňovaní pokusov umelej infekcie testovaných rastlín sa používal jemný karborundový prášok, ktorým sa ľahko porania bunky. Na takto pripravené listy sa nanášala infekčná šťava, no nepodarilo sa nainfikovať rastliny, čo sa vysvetľuje tým, že bunečná šťava gladiol obsahuje inhibičné látky ktoré bránia mechanickému prenosu infekcie  šťavou z chorej rastliny. Z uvedeného vyplýva že vírusové choroby typu žltej mozaiky fazule, a uhorkovej mozaiky sa neprenášajú rezom a teda dezinfekcia noža pri reze nie je potrebná. Prenos vírusovej nákazy strapkami a voškami sa vysvetľuje tak, že účinnosť inhibítorov pri vpichoch vošiek je obmedzená. 

Pozor ! pestovanie gladiol na mieste kde bola fazuľa a uhorky, nemá nič spoločné s prípadným infikovaním gladiol. 

Bezvírusové gladioly sa podarilo dopestovať len izolované v skleníku vypestované z meristémových kultúr. Pri styku rastlín z vonkajším prostredím táto bezviróznosť zaniká.  Z uvedeného je zrejmé že zatiaľ najistejšia je perspektíva v pestovaní odrôd s vysokým stupňom rezistencie alebo aspoň tolerancie k vírusom žltej mozaiky fazule i uhorkovej mozaiky. Toto hľadisko by malo byť prvoradé pri výbere nových odrôd.

Choroba sa prenáša rastlinnou šťavou, nositeľmi môže byť rôzny sajúci hmyz. Patogén prezimuje v podzemkoch viacročných rastlín a chorých hľúz. Ochorenie je zriedkavé.

Strapka mečíková (Taeniothrips simplex) je najvážnejším škodcom mečíkov. 

Strapky

 strapka na pukoch gladiol  strapkou zničené kvety a puky      strapkou poškodená hľuza počas skladovania

      listy sú vyhryzené, zoslabené (takmer priesvitné)                       strapkou poškodené listy

Svojím cicaním poškodzujú predovšetkým kvetné puky, na ktorých vznikajú podlhovasté priehľadné svetlé fľaky. Strapky najviac priťahujú odrody tmavej farby. Škodca prezimuje na uskladnených hľuzách, na ktorých sa môže pri vyšších teplotách rozmnožovať. Na povrchu napadnutých hľúz sa nachádzajú drobné hnedo-čierne zaschnuté drsné fľaky- trus.