Ako na drôtovce v Gladiolách ?

   Mám rád praktické rady a tak som článok na tomto mieste o drôtovcoch, ktorý sa mi zdal trocha rozvláčny nahradil iným, v zjednodušenej forme.Prečo je drôtovec významný? Kŕmi sa kadečím /najviac obľubuje trávne porasty, obilie, zemiaky../ ale žiaľ ako krmivo mu slúžia aj hľuzy gladiol, ich korienky aj stonka a rany ktoré vznikajú na pletive hľuzy, sú vstupnou bránou pre infikovanie rôznymi chorobami, najčastejšie bakteriózou /baktériová škvrnitosť - lesklé preliačiny na hľuze/. 

Pozn. okrem vlastných poznatkov, boli niektoré state použité z Wikipédie- encyklopédie so slobodným obsahom. 

- Imága /kováčik/ sa po prezimovaní v pôde objavujú na jar. Lietajú zriedkavo (len v noci) ale veľmi aktívne sa pohybujú po zemi. Živia sa peľom, nektárom a na pletivách listov a kvetov rôznych druhov kultúrnych i divo rastúcich rastlín. Samčekovia hynú krátko po párení a samičky na konci leta. Vajíčka kladú jednotlivo alebo v skupinkách po 3-12 ks 20-60 mm pod povrch pôdy. Pri kladení vajíčok v máji a júny, uprednostňujú vlhké a zaburinené miesta. Zatiaľ čo vajíčka sa vyvíjajú iba niekoľko dní až týždňov, larválne štádium trvá v pôde 2-6 rokov. Larvy sa počas vývoja živia koreňmi tráv a iných rastlín. Drôtovce sa pohybujú v pôde smerom hore a dole v závislosti od vlhkosti, v dôsledku čoho je ich veľmi ťažké nájsť v pôde v priebehu suchého letného počasia, dokonca i na veľmi napadnutých poliach. Vo vrchných vrstvách pôdy sa nachádzajú hlavne na jar a na jeseň, keď je vlhšia pôda. Keď na jeseň klesne teplota pôdy na 9°C zaliezajú do hĺbky 20-40 cm, kde prečkajú zimu. Po ukončení vývoja sa larvy kuklia v pôdnych komôrkach v hĺbke 40-60 cm  čo býva na konci leta alebo na jeseň. Štádium kukly trvá iba jeden mesiac, no imága ostávajú v pôde až do nasledujúcej jari. V pôde je možné súčasne nájsť všetky štádiá a veľkosti lariev.

- Drôtovce spôsobujú vážne škody v larválnom štádiu. Najskôr sa živia humusom, neskôr rastlinnými zvyškami, klíčiacimi semenami koreňmi, hľuzami a spodnými časťami stoniek. Na silne napadnutých rastlinách dochádza k žltnutiu listov. Uprednostňujú pri kladení vajíčok hlavne prirodzené trávne porasty, preto je možné ich nájsť vo väčších množstvách pri ich rozoraní a následnom pestovaní kultúrnych rastlín. Po piatich rokoch kultivácie pôdy sa však zväčša postupne vytratia.

1. Pôda by mala byť úplne odburinená aby sme si drôtovce ďalej neživili.

2. Zásadne nesadiť na čerstvo odtrávnený pozemok.

3. V polovici až koncom apríla kedy zvyknem sadiť /keď má pôda nad 10°C/, rozhodím na plochu 400m štvorcových cca 30 kg dusíkatého vápna a zapracujem ho do pôdy /po 10-tich dňoch môžete sadiť- žiadne obavy!/ Presný mechanizmus účinku dus. vápna na drôtovce nepoznám ale výsledok je známi. Významne potláča množenie drôtovcov upraví sa Ph pôdy /ideálna je 6.5/ a pridaný dusík je v ľahko prijateľnej forme.

4. Za najvýznamnejšie na potlačenie výskytu drôtovcov pokladám z vlastnej praxe, pomerne časté prekopávanie, šintákovanie pôdy v čase po nakladený vajíčok t.j. v mesiacoch máj,  jún do hĺbky cca 7 cm, čím sa znáška zničí alebo významne potlačí.

5. Ak použiť Dursban 10 G alebo Diazinon 10 G /1,5 gramu na bežný meter/, tak na začiatku mája nasypať do jarčekov /vedľa vysadených hľúz/ hlbokých 4 - 6 cm, teda v čase keď drôtovce vychádzajú z hlbších vrstiev do teplejších vlhkých, naklásť vajíčka. Účinok prípravku trvá 2 mesiace. Toto odporúčam len na silne zamorené pôdy,  je to dosť prácny zásah a finančne nákladný. Zrejme v závislosti od typu pôdy, počasia /keď je veľmi daždivo/ je aj účinnosť tohto zásahu neistá, a tiež sa mi zdá že gladiolová hľuza a jej čerstvé korienky sú lepšou pochúťkou pre hladné drôtovce.

6. Ak sú hľuzy po zbere mierne poškodené vpichmi a následnou infekciou baktériami /bakteriózou/, zásadne tieto lesklé preliačiny  neodstraňujte, zbytočne by hľuza preschýnala a vylúpnuté rany by mohli byť opätovným miestom infekcie.Na sklade sa už rany nezväčšujú, nerozširujú. Z  takýchto hľúz môžu vyrásť celkom zdravé rastliny a aj zdravé hľuzy. Silne poškodené hľuzy najme v pri koreňovom venci a pri spiacich očkách /klíkoch/ zlikvidujte, ale pravdepodobne aj tak odo mrú.

7. Drôtovcov sa zrejme v oblastiach kde sú blízko trávnaté plochy či polia nikdy celkom nezbavíme, ale môžeme ich výskyt významne potlačiť na prijateľnú mieru. Kolegovia od gladiol by vedeli povedať ako vyzerali moje hľuzy pred niekoľkými rokmi po navezený pôdy zo zatrávnených porastov, proste sa to hemžilo drôtovcami a tak aj hľuzy vyzerali. Dnes je cca 90 % hľúz v poriadku a striedam pozemok v jedno ročnom intervale alebo vôbec /závisí od množstva sadiva/.

8. Baktérie ktoré spôsobujú baktériovú škvrnitosť sú v takmer  každej pôde, boli aj budú, ide len o to ,aby sme im nedali možnosť prestupovať cez otvorené rany v pletive do hľúz gladiol.

 Pokyny v bodoch č.2 a č.4 a podľa možnosti aj č.3 rozhodne dodržať!!  Výsledky sa časom určite dostavia.                                                                                                                                                                                      Zdraví vás Peter Lelek

.